Samosprávny kraj
Košický
Okres
Michalovce
Počet obyvateľov k 31.12.2023
840
Rozloha
825 ha
Prvá písomná zmienka
V roku 1227
Obec Ložín leží uprostred Východoslovenskej nížiny, na Zemplíne, približne 10 km severovýchodne od Trebišova a 12 km juhozápadne od Michaloviec. Katastrálne územie obce susedí z východu s obcami Hatalov a Žbince, z juhu s územím obce Bracovce a zo západu a severu s obcou Bánovce nad Ondavou.
Nadmorská výška: 119 m n.m.
Rozloha: 8, 25 km2 (825 ha)
Počet obyvateľov:k 31.12.2019 – 812 obyvateľov
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1227. Obec je doložená v listine kráľa Karola Róberta z roku 1332, kedy sa spomína pod názvom LAZON. Názov obce má koreň v staroslovenskom slove označujúcom vinnú révu – vinič – loza. V roku 1252 sa spomína ako LAZONI, v roku 1287 znova ako LAZON. V roku 1808 je zachytený už foneticky slovenský názov LOZYN. Obec v 14. stor. patrila niekoľkým zemepánom a často menila majiteľov. V roku 1400 patrila zemianskym rodinám Monakyovcom, v roku 1405 Izépyovcom, Cseleyovcom, v 18. stor. patrila Szirmayovcom, v 19. stor. Andrássyovcom, ktorí tu mali majetky až do roku 1927.
Stál tu kaštieľ postavený cca pred 200 rokmi rodinou Szirmayovcov. Po odpredaji Andrássyovských majetkov bol tento kaštieľ zbúraný priekupníkmi. Zachovala sa len dobová fotografia a kresba svedčiaca o tom, že sa jednalo o budovu s prízemím, poschodím s manzardovou strechou. Išlo o reprezentatívnu budovu v štýle neskorého baroka.
V Ložíne sa nachádzajú 2 národné kultúrne pamiatky. Ide o rímskokatolícky kostol sv.Petra a Pavla a pomník sovietskej armády, ktorý sa nachádza na obecnom cintoríne.
Kostol sv. Petra a Pavla zo zač. 14. stor. pôvodne gotický bol niekoľkokrát prestavaný. V 15. storočí do barokovej, po roku 1728 do neogotickej podoby, v roku 1896 bola pristavená štvorpodlažná neogotická veža zastrešená ihlancom. Z pôvodnej stavby sa zachovalo obvodové murivo, niekoľko vzácnych architektonických detailov. Z renesančného obdobia, koniec 16. storočia, sa zachovali mramorové epitafy umiestnené v interiéry kostola. Zobrazujú dvoch predstaviteľov rodu Monokyovcov Petra, ktorý padol r. 1590 a jeho brata. Obaja sa vyznamenali v bojoch uhorských kráľov s Turkami, čo symbolizujú aj spomínané pamätné tabule. Kostol bol obnovený v roku 1994.
