Erb, spolu s pečaťou a vlajkou, predstavujú trojicu základných symbolov obce. Vzhľadom na skutočnosť, že sa z minulosti nezachoval taký pečatný symbol, ktorý by bol jedinečný, a teda spĺňal by na skutočný erb kladenú heraldickú požiadavku, aby bolo každé znamenie jedinečné, a teda mohlo plniť identifikačnú funkciu, je vhodné siahnuť do histórie obce a tam hľadať primeraný motív, ktorý by sa stal erbovým symbolom obce.
Centrom obce Ložín je popri ceste len 200 m dlhé a v strede 50 m široké priestranstvo. Časť z neho bola obohnaná palisádou, ktorej zostatok sa zachoval v školskom dvore. V strede obce kolmo na cestu stál začiatkom 12. storočia kamenný románsky kostol spred r. 1260 a prestavaný i podopretý piliermi i vežou z r. 1896. Je postavený na prastarej mohyle. Naproti kostolu stála kamenná pôvodne veľkomoravská pevnosť s jeden meter širokými základmi, ktorých zvyšky sa zachovali pod úrovňou terénu so studňou pod domom Jána Vaľu. Smerom na západ od hradiska je čas Záhumeňky so šiestimi parcelami, na ktorých bývali dvorníci: Mondokovci, Lovci, Eštokovci (vinohradníci), Semešovci (strážcovia hradišťa na veži), Mlynárovci a Kováčovci.
Z uvedeného vyplýva, že historicky a heraldicky najvhodnejší motív erbu obce Ložín je kamenná veža, obohnaná ochranným múrom, upozorňujúca na strážnu funkciu ložínskeho hradiska. Tento motív je obohatený o dva strapce hrozna, čo v heraldickej interpretácií treba považovať za tzv. hovoriaci symbol. Ten upozorňuje na pomenovania obce, pretože názov obce je odvodený zo staroslovenského slova LOZA, čo znamená hrozno.
Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej 1/6, modrej 2/6, bielej 1/6, a modrej 2/6. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky.
